Základné znalosti o údržbe a uvedení do prevádzky chladenia

1. Kondenzačná teplota
Kondenzačná teplota kompresorového systému sa vzťahuje na teplotu, pri ktorej chladivo kondenzuje v kondenzátore, a zodpovedajúci tlak pár chladiva je kondenzačný tlak.
Kondenzačná teplota je jedným z hlavných prevádzkových parametrov v chladiacom cykle. Pre skutočné chladiace zariadenie možno vzhľadom na malý rozsah ostatných konštrukčných parametrov povedať, že kondenzačná teplota je najdôležitejším prevádzkovým parametrom. Priamo súvisí s chladiacim účinkom chladiaceho zariadenia, bezpečnosťou a spoľahlivosťou. a úrovne spotreby energie.
2. Teplota vyparovania
Teplota vyparovania sa vzťahuje na teplotu, keď sa chladivo vyparuje a vrie vo výparníku, čo zodpovedá príslušnému tlaku vyparovania. Dôležitým parametrom v chladiacom systéme je aj teplota vyparovania.
Teplota vyparovania je v ideálnom prípade teplota chladenia, ale teplota vyparovania chladiva v skutočnej prevádzke je o 3 až 5 stupňov o niečo nižšia ako teplota chladenia.
3. Teplota nasávania
Teplota nasávania sa vzťahuje na teplotu, keď chladivo vstupuje do kompresora, ktorá je vo všeobecnosti vyššia ako teplota vyparovania. Pretože teplota vyparovania je teplotou nasýtenia chladiva a teplota nasávania je teplotou prehriateho plynu, v tomto čase sa chladivo stáva prehriatym plynom. V tomto čase je rozdiel medzi teplotou nasávania a teplotou vyparovania prehriatím nasávania.
4. Prehriatie
Definícia prehriatia: označuje teplotný rozdiel medzi nízkotlakovou stranou a parou v teplom citlivom teplomere.
Metóda merania prehriatia: zmerajte tlak vyparovania v polohe čo najbližšie k žiarovke snímajúcej teplotu, preveďte odčítanú hodnotu na teplotu a potom odčítajte teplotu od skutočnej teploty nameranej na žiarovke snímajúcej teplotu. Prehriatie by malo byť medzi 5-8 stupňami .
5. Podchladenie
Definícia stupňa podchladenia: rozdiel medzi teplotou nasýtenej kvapaliny zodpovedajúcou kondenzačnému tlaku kondenzátora a skutočnou teplotou kvapaliny na výstupe z kondenzátora.
V strojárstve sa výfukový tlak všeobecne považuje za približne kondenzačný tlak a za stupeň podchladenia sa považuje rozdiel medzi teplotou nasýtenej kvapaliny zodpovedajúcou tlaku výfukových plynov a teplotou kvapaliny na výstupe z kondenzátora. Dôvodom tohto priblíženia je, že pokles tlaku v kondenzátore je malý v porovnaní s výparníkom. Pre vzduchom chladené kondenzátory je vhodnejší stupeň podchladenia 3 až 5 stupňov. Keď chladiaci systém normálne cirkuluje, výstup z kondenzátora má vo všeobecnosti určitý stupeň podchladenia.
6. Vplyv prehriatia nasávania
Ak v nasávaní nedochádza k prehriatiu, môže to spôsobiť, že zadný vzduch prenesie kvapalinu a dokonca spôsobí šok kvapaliny pri mokrom zdvihu, ktorý poškodí kompresor. Aby sa predišlo tomuto javu, je potrebný určitý stupeň prehriatia nasávania, aby sa zabezpečilo, že do kompresora vstúpi len suchá para (určené povahou chladiva, existencia prehriatia znamená, že sa kvapalné chladivo odparí).
Príliš vysoký stupeň prehriatia má však aj nevýhody. Vysoký stupeň prehriatia spôsobí zvýšenie výstupnej teploty kompresora (prehriatie výfukových plynov) a zhoršenie prevádzkového stavu kompresora zníži životnosť. Preto by sa prehriatie nasávania malo regulovať v určitom rozsahu.
Expanzný ventil sníma teplotný rozdiel medzi teplotou vratného vzduchu a skutočným odparovacím tlakom (zodpovedajúcim teplote nasýtenia) cez teplotný snímač umiestnený na potrubí vratného vzduchu kompresora alebo na výstupe z výparníka (rozdiel teplôt je prehriatie nasávaného vzduchu) a nastavenie Nastavenie otvorenia expanzného ventilu na základe pevného prehriatia je ekvivalentné nastaveniu prívodu kvapaliny do výparníka a nakoniec regulácii prehriatia nasávania.
Teraz majú niektoré modely (ako napríklad frekvenčná konverzia viacriadkové) aj expanzné ventily, ktoré špecificky riadia stupeň podchladenia kondenzáciou. Keď je stupeň podchladenia nedostatočný, zväčšite otvorenie expanzného ventilu podchladzovacieho okruhu, aby ste zvýšili množstvo rozprášenej kvapaliny na chladenie chladiva v hlavnom okruhu a zlepšili kondenzačný efekt.
Veľký vplyv na účinnosť chladenia má teplota chladiva pri jeho odparovaní vo výparníku. Na každý pokles o 1 stupeň je potrebné zvýšiť výkon o 4 percentá, aby sa dosiahol rovnaký chladiaci výkon. Preto, ak to podmienky dovoľujú, primerane zvýšte teplotu odparovania. Bolo by prospešné zvýšiť účinnosť chladiaceho systému.
7. Nastavenie teploty odparovania
Nastavenie teploty vyparovania slúži na riadenie tlaku vyparovania v skutočnej prevádzke, to znamená na nastavenie hodnoty tlaku nízkotlakového tlakomera. Počas prevádzky sa otváranie tepelného expanzného ventilu (alebo škrtiaceho ventilu) nastavuje na nastavenie nízkeho tlaku. Ak je stupeň otvorenia expanzného ventilu veľký, teplota vyparovania stúpa, nízky tlak tiež stúpa a chladiaca kapacita sa zvyšuje; ak je stupeň otvorenia expanzného ventilu malý, klesá teplota vyparovania, znižuje sa aj nízky tlak a znižuje sa chladiaci výkon.
8. Faktory ovplyvňujúce teplotu vyparovania
Pri vlastnej prevádzke chladiaceho zariadenia je zmena teploty vyparovania veľmi komplikovaná. Okrem toho, že je priamo riadená expanzným ventilom (škrtiacou klapkou), súvisí aj s tepelnou záťažou chladeného objektu, teplovýmennou plochou výparníka a kapacitou kompresora. súvisiace. Keď sa zmení jedna z týchto troch podmienok, nevyhnutne sa zodpovedajúcim spôsobom zmení tlak vyparovania a teplota chladiaceho systému. Preto, aby sa zabezpečila stabilná prevádzka teploty vyparovania v špecifikovanom rozsahu, operátor potrebuje poznať zmenu teploty vyparovania v čase. Podľa teploty vyparovania Podľa meniaceho sa zákona systému je možné teplotu vyparovania upraviť včas a správne.
9. Vplyv tepelného zaťaženia na teplotu vyparovania
Tepelná záťaž sa týka uvoľňovania tepla objektu, ktorý sa má ochladzovať. Keď sa tepelné zaťaženie zvýši a ostatné podmienky zostanú nezmenené, zvýši sa teplota vyparovania, zvýši sa aj nízkotlakový tlak a zvýši sa aj prehriatie nasávaného plynu. V tomto prípade môže byť expanzný ventil otvorený iba na zvýšenie cirkulácie chladiva, ale expanzný ventil nemôže byť uzavretý, aby sa znížil nízky tlak v dôsledku zvýšenia nízkeho tlaku. Výsledkom bude väčšie prehriatie nasávania, zvýšená teplota výfukových plynov a zhoršené prevádzkové podmienky. Pri nastavovaní expanzného ventilu by množstvo nastavenia nemalo byť zakaždým príliš veľké a po nastavení musí byť určitý čas v prevádzke, aby sa zistilo, či sú tepelné zaťaženie a chladiaca kapacita vyvážené.
Vplyv zmeny energie chladiaceho kompresora na teplotu vyparovania. Keď sa zvýši energia chladiaceho kompresora, zodpovedajúcim spôsobom sa zvýši sacia kapacita kompresora. Keď ostatné podmienky zostanú nezmenené, vysoký tlak sa zvýši a nízky tlak sa zníži. Zodpovedajúcim spôsobom klesne aj teplota vyparovania. Aby sa aj naďalej udržala teplota odparovania požadovaná výrobným procesom, je potrebné otvoriť veľký expanzný ventil, aby sa nízky tlak zvýšil na špecifikovaný rozsah. Potom, čo chladiaci kompresor na určitý čas zvýši energiu na chod, keď teplota chladeného objektu klesne, teplota vyparovania a nízky tlak sa budú postupne znižovať (expanzný ventil nevykonáva žiadne úpravy). Klesá totiž teplota ochladzovaného objektu a znižuje sa tepelná záťaž. . V tomto prípade by sa to nemalo zamieňať za pokles tlaku, čo znamená, že prívod kvapaliny nestačí na otvorenie expanzného ventilu na zvýšenie prívodu kvapaliny. Namiesto toho by mal byť expanzný ventil zatvorený, aby sa znížila energetická prevádzka chladiaceho kompresora.
10. Vplyv zmeny teplovýmennej plochy na teplotu vyparovania
Plocha prenosu tepla sa týka hlavne odparovacej plochy výparníka a zmena plochy prenosu tepla sa týka hlavne zmeny veľkosti plochy odparovania. V kompletnom chladiacom zariadení je oblasť odparovania zvyčajne pevná, ale v skutočnej prevádzke sa v dôsledku nedostatočného prívodu kvapaliny alebo akumulácie oleja vo výparníku oblasť odparovania neustále mení. Vplyv zväčšovania a zmenšovania výparnej plochy na výparnú teplotu je v zásade podobný ako zvyšovania a znižovania tepelnej záťaže na výparnú teplotu. Keď sa plocha odparovania zväčšuje, teplota odparovania sa zvyšuje; keď sa plocha vyparovania zmenšuje, teplota vyparovania sa znižuje. Na udržanie požadovanej teploty by sa mal nastaviť energetický a expanzný ventil a výparník by sa mal vypustiť a vyčistiť, aby sa zachovala relatívna rovnováha medzi teplovýmennou plochou a chladiacou kapacitou.
11. Vzťah medzi tlakom vyparovania a teplotou vyparovania
Čím nižší je tlak vyparovania (nízky tlak), tým nižšia je teplota vyparovania.
Vzťah medzi teplotou vyparovania a chladiacim výkonom je: keď je prietok chladiva konštantný, čím nižšia je teplota vyparovania, tým väčší je teplotný rozdiel s tepelným zaťažením (horúci vzduch) a tým väčší je chladiaci výkon. Inými slovami, čím nižší je tlak odparovania, tým väčšia je chladiaca kapacita a rovnaké chladivo s rovnakou hmotnosťou sa vyparuje pri rôznych teplotách a jeho latentné teplo vyparovania je odlišné. Čím nižšia je teplota vyparovania, tým väčšie je latentné teplo vyparovania a tým silnejšia je kapacita absorpcie tepla.
Kondenzačná teplota: 40 stupňov, stupeň prehriatia: 10 stupňov, stupeň podchladenia: 5 stupňov a ostatné podmienky nezmenené, vplyv zmeny teploty vyparovania na chladiaci výkon, výkon a COP kompresora.